JUŽNÝ SUDÁN

Juhosudánska republika, (Republic of South Sudan) je štát v severovýchodnej Afrike. Osou štátu je Biely Níl a povrch z veľkej časti tvoria tropické lesy, pôda je tu oveľa úrodnejšia než v Sudáne. Južný Sudán susedí na juhu s Ugandou a Keňou, na juhozápade s Demokratickou republikou Kongo. Na západe susedí so Stredoafrickou republikou a na východe s Etiópiou. Na severe so Sudánom. Štát má rozlohu 619 745 km² a odhaduje sa, že tu žije približne 12 000 000 obyvateľov (odhad r. 2015). Hlavné a zároveň najväčšie mesto je Džuba (ang. Juba, 493 000 obyvateľov, odhad r. 2014). 

V rokoch 1899 až 1956 bolo územie Južného Sudánu súčasťou Anglo-egyptského kondomínia. V minulosti sa vyvíjalo odlišne ako severná časť Sudánu, až do roku 1946 sa obe časti Sudánu vyvíjali samostatne. Potom začala ústredná vláda v Chartúme, ktorá bola vždy ovládaná moslimami, znevýhodňovať južné oblasti štátu, čo viedlo k viacerým občianskym vojnám. V južnej časti Sudánu prebehli dve veľké občianske vojny. Prvá sa odohrala v rokoch 1955 až 1972. Druhá občianska vojna v rokoch 1983 až 2005 si vyžiadala takmer 2 milióny mŕtvych a veľké množstvo utečencov. Príčinou tejto vojny bolo násilné zavedenie islamského práva šaría v celej krajine, čo vyvolalo odpor kresťanského a animistického obyvateľstva juhu krajiny. Vojna sa skončila mierovou zmluvou 9. januára 2005. Južnej časti krajiny bola priznaná autonómia a podľa zmluvy sa mali deliť aj výnosy z ropy v Južnom Sudáne medzi ústrednú vládu v Chartúme a Južný Sudán v pomere 50 : 50. Dňa 9. januára 2011 sa na území južného Sudánu uskutočnilo referendum pod medzinárodným dohľadom. V referende sa 98,83 % obyvateľov juhu krajiny vyslovilo pre samostatnosť. Výsledky referenda akceptovala aj Sudánska vláda v Chartúme. Samostatnosť nového štátu bola slávnostne vyhlásená 9. júla 2011.  

Štátne zriadenie: Federálna prezidentská konštitučná republika

Oficiálna mena: 1 Juhosudánska libra (SSP) / 100 piastrov 

ZNÁMKOVÁ TVORBA

Pred vyhlásením nezávislosti sa na území Južného Sudánu používali Sudánske známky. Novovzniknutý štát vydal svoje prvé známky 13. júla 2011, štyri dni po vyhlásení nezávislosti (nápis Republic of South Sudan). Sada prvých troch známok, 1 SPP - vlajka Južného Sudánu, 2,5 SPP - štátny znak a 3,5 SSP - vodca hnutia za oslobodenie sudánskeho ľudu John Garang, boli vytlačené v Číne a darované Južnému Sudánu. Odhaduje sa, že bolo vytlačených asi 100 tisíc známok. Známka so štátnym znakom (2,5 SSP) však bola vydaná chybne (orol pozerajúci doprava, namiesto doľava, nesie dve kopije namiesto jednej...), preto sa rozhodlo túto známku nevydať. Čínsky producent známok však už stihol distribuovať niekoľko tlačových listov a aj jednotliných známok. Na internetových aukciách ich cena v súčasnosti dosahuje niekoľko stoviek dolárov za jednu známku, prípadne pár tisíc dolárov za celý tlačový list.

O tri mesiace neskôr, dňa 4. októbra 2011, sa Južný Sudán stal členom Svetovej poštovej únie (UPU). Doteraz bolo vydaných 8 známok, plus 2 známky (1 SSP - vlajky Južného Sudánu a Číny, a 3,5 SSP - prezident Salva Kiir), ktorých oficiálne vydanie sa odložilo na neurčito. Prvé, skúšobné tlače týchto dvoch známok však prenikli na filatelistický trh a boli k dispozícii na internetových aukciách.

OBÁLKA A POHĽADNICA

  

Získať filatelistické produkty z Južného Sudánu je nesmierne obtiažne, pretože krajina nemá medzinárodné poštové spojenie so svetom. V apríli 2012 sa ukončilo priame letecké spojenie medzi hlavným mestom Džuba a Chartúmom, ktoré prevážalo aj poštu. Hoci bola následne podísaná dohoda medzi leteckými spoločnosťami z Etiópie a Kene o preprave medzinárodných poštových zásielok, do roku 2017 sa tak nestalo. Poštové služby, aj to iba v obmedzenej miere v dôsledku občianskej vojny, funguje iba vrámci štátu. Viacerí zberatelia obálok a pohľadníc preto zaraďujú Južný Sudán do top trojky najťažšie zozbierateľných krajín (spolu so Somálskom a Jemenom, kde však poštový systém v súčasnosti nefunguje). Mal som šťastie, že som na internete natrafil na Lea z Ugandy, ktorý mi zabezpečil poštové známky z Južného Sudánu a poslal pripravené obálky a pohľadnicu zo známkami na poštu do Džuby, hlavného mesta Južného Sudánu. Po opečiatkovaní boli odoslané kuriérom späť do Ugandy a odtiaľ v doporučenom liste na Slovensko. Musím priznať, že to nebola lacná záležitosť. Známok Južného Sudánu je na filatelistickom trhu veľmi málo, drahý bol aj kuriér z Ugandy do Južného Sudánu a späť. Som však veľmi rád, že sa mi podarilo získať tieto vzácne zberateľské suveníry, určite patria k najhodnotejším prvkom v mojej zbierke.     

ZNÁMKY

Poštové známky "Balaeniceps rex" (Člnozobec kráľovský, 1 SSP) a "Gypaetus barbatus" (Bradáň žltohlavý, 2 SSP) boli vydané na prvé výročie nezávislosti, dňa 9. júla 2012. Bradáň žltohlavý sa nazýva aj Lammergeier. Na známke sa však nachádza pravopisná chyba, slovo Lammergeier je napísané ako Lammengeier (s písmenom  "n" namiesto "r").

Poštové známky "vlajka Južného Sudánu" (1 SPP) a "John Garang 1945 - 2005" (2,5 SPP) boli vydané 13. júla 2011, štyri dni po vyhlásení nezávislosti štátu.

CESTA OBÁLKY: vzdušná vzdialenosť Džuba (Južný Sudán) - Kampala (Uganda) - Oravská Lesná (Slovensko) - 5 725 km 

Prvá obálka bola opečiatkovaná dňa 16.3. 2017 v Džube, hlavnom meste Južného Sudánu, následne dňa 21.3. 2017 odoslaná v ďalšej obálke z Kampaly, Uganda. Dostal som ju pomerne rýchlo, za 3 týždne. Druhá obálka bola opečiatkovaná 31.3. 2017, pohľadnica 12.6. 2017, dostal som ich 7.7. 2017.

ZAUJÍMAVOSTI O JUŽNOM SUDÁNE 

• Južný Sudán je najmladším štátom sveta. Od zvyšku Sudánu sa oddelil 9. júla 2011 na základe referenda, v ktorom sa obyvatelia prevažne kresťanského juhu vyslovili za nezávislosť od moslimského severu. 
• Prezident krajiny Salva Kiir je známy tým, pri oficiálnych návštevách a slavnostných príležitostiach nosí svoj kovbojský klobúk Stetson. Svoj prvý dostal od amerického prezidenta Georgea W. Busha, pri audiencii v Bielom dome v júli 2006. Kiira klobúk zaujal natoľko, že si údajne kúpil niekoľko ďalších do zásoby.
• Južný Sudán patrí k najmenej navštevovaným štátom sveta (5 500 turistov, odhad r. 2013).  
• Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v rámci humanitárnych projektov pôsobí v oblasti Južného Sudánu už od svojho vzniku, teda od roku 2003. Za ten čas v krajine pôsobilo do 200 expertov (najmä lekárov) zo Slovenska, ale aj viacero saleziánov a misionárov.
• Južný Sudán je jedna z najchudobnejších a najnestabilnejších krajín sveta, ktorá je do značnej miery závislá od zahraničnej pomoci. Necelé dva roky po vyhlásení nezávislosti sa začala opäť zmietať v občianskej vojne. Vďaka nej obrovské množstvo obyvateľov stratilo svoje domovy a hrozí hladomor. Vojna má na svedomí asi 2 milióny vnútorne vysídlených ľudí, 1,3 milióna utečencov, 300 000 mŕtvych (odhad r. 2017). O zlepšenie životných podmienok detí a mládeže v Južnom Sudáne sa stará aj občianske združenie SAVIO, ktoré od roku 2006 organizuje pravidelné celoslovenské verejné zbierky. Ak sa chcete dozvedieť viac a radi by ste podporili dobrú vec, pozrite si stránku organizácie:  http://tehlicka.sk/o-tehlicke/