CURAÇAO 

Curaçao (hol. Land Curaçao) je ostrov pri pobreží Venezuely, jedna z krajín Holandského kráľovstva. Spolu s ostrovmi Aruba a Bonaire tvorí tzv. ABC ostrovy Záveterných ostrovov a je súčasťou Malých Antíl. Hoci sa tu bežne hovorí papiamentom, po anglicky a španielsky, úradným jazykom je holandčina. Rozloha je 444 km² a žije tu 158 986 obyvateľov (odhad 2016). Hlavným mestom je Willemstad.

Ostrov je známy svojimi rezerváciami, kde sú k videniu jedny z najväčších kaktusov na svete (kadushi), najrozličnejšie druhy živočíchov - žaby, vtáky, nejedovaté hady a jašterice. Urbanizmus Antíl a Curaçao je taký preslávený, že sa niektoré miesta dostali i na listinu svetových chránených pamiatok UNESCO. Vo Willemstade sa dá vidieť starý, drevený pontónový most, alebo jedna z najstarších synagóg na americkom kontinente. Zachované stavby sú zmesou z počiatku 18. storočia.

Prví Európania, ktorí videli ostrov, patrili k posádke španielskej výpravy vedenej Alonsom de Ojeda v roku 1499. Arawakov (miestnych Indiánov) zdecimovali choroby ako kiahne a osýpky zavedené Španielmi. Ostrov obsadili Holanďania v roku 1634. Holandská západoindická spoločnosť založila hlavné mesto Willemstad na brehu zátoky nazvanej Schottegat. Curaçao bolo v tom čase na okraji záujmu, pretože na ňom nebolo mnoho vecí, o ktoré sa kolonisti zaujímali. Nielenže na ňom nebolo žiadne zlato, ale ani dostatok potravín či vody. Ale prirodzený prístav Willemstad sa ukázal byť ideálnym miestom pre obchod. Obchod a plavba - ale aj pirátstvo - sa stali na Curaçao najdôležitejšími ekonomickými činnosťami. Navyše Curaçao začal zohrávať kľúčové postavenie v atlantickom obchode s otrokmi. Holandská západoindická spoločnosť urobila v roku 1662 z ostrova centrum pre obchodovanie s otrokmi. Holandskí veľkoobchodníci priviedli otrokov z Afriky do obchodnej oblasti nazývanej Asiento. Odtiaľ boli otroci predávaní a naloďovaní do rôznych cieľov v južnej Amerike a Karibiku.

Od júna 2000 do apríla 2005 mal každý ostrov Holandských Antíl svoje referendum o ďalšom politickom smerovaní. Obyvatelia vyberali jednu zo štyroch možností:

- tesné väzby s Holandskom

- zostať v spoločenstve Holandských Antíl

- samospráva ako krajina vnútri Holandského kráľovstva (samostatný ostrov v rámci Hol. kráľovstva)

- nezávislosť (plná štátna nezávislosť)

Dňa 26. novembra 2005 sa konala konferencia medzi vládami Holandska, Aruby, Holandských Antil, a každého nástupníckeho ostrova v Holandských Antilách. Záverečná reč uvádzala, že sa vytvorí samospráva pre Curaçao a Sint Maarten (podobná Arube), plus nový stav pre Bonaire, Saba, a Sint Eustatius (tesné zväzky s Holandskom) a nadobudnú platnosť 1. júla 2007.

V roku 2008 sa na základe predchádzajúceho referenda rozpúšťajú Holandské Antily na jednotlivé ostrovy. Po Arube aj Curaçao získa plne autonómny štatút a má vlastnú vlajku, znak, vládu a samosprávu vo všetkých otázkach okrem zahraničnej politiky a obrany, ktoré zostávajú v kompetencii Holandska. Curaçao má právo vyhlásiť referendum s otázkou o úplnej nezávislosti od Holandska, ak bude chcieť. 

POHĽADNICE / OBÁLKY

Pohľadnicu mi odoslal Richard, ktorý býva priamo na ostrove Curaçao. Prišla mi za necelý mesiac.

CESTA POHĽADNICE / OBÁLKY: vzdušná vzdialenosť Willemstad (Curaçao) - Oravská Lesná (Slovensko) -  8 854 km 

ADRESA POŠTOVÉHO ÚRADU:

Cpost Groot Kwartier

32 Schottegatweg Noord

Willemstad

Curaçao

RUSKO - ŽIDOVSKÁ AUTONÓMNA OBLASŤ 

Židovská autonómna oblasť (po rusky Еврейская автономная область, Jevrejskaja avtonomnaja oblasť; v jidiš ייִדישע אױטאָנאָמע געגנט, Jidiša ojtonome gegnt) je federálny subjekt Ruskej federácie a jej jedinou autonómnou oblasťou. Nachádza sa na Ďalekom východe pri hranici s Čínou. Má rozlohu 36 000 km² a žije v nej 180 000 obyvateľov. Hlavným mestom je Birobidžan, ktorý leží na rieke Bira.

V roku 1928 vznikol Židovský národný okruh. Bol to výsledok Leninovej politiky, keď mal mať každý národ na území ZSSR svoju vlastnú autonómnu socialistickú jednotku. Pretože v Sovietskom zväze žili aj Židia, ktorí boli hlboko veriaci, bolo rozhodnuté, že sa vytvorí niečo ako Sovietsky Sión, miesto, kde bude vybudovaný socialistický židovský svet. Náboženské cítenie mala nahradiť proletárska literatúra a viera v komunizmus. Za jazyk novej autonómnej republiky bol zvolený jidiš, hebrejčina bola zavrhnutá z náboženských dôvodov.

Židovský národný okruh sa mal stať za Stalinovej vlády protikladom k novo vytváranému židovskému štátu v Palestíne. Propaganda ukazovala okolie Birobidžanu ako nový raj. Bolo to tak účinné, že oblasť bola osídlená nielen Židmi zo Sovietskeho zväzu, ale dokonca aj niektorými zo zahraničia.

Aj napriek všetkým ťažkostiam Židia na prelome 20. a 30. rokov do Birobidžanu prišli a dňa 7. mája 1934 zriadila sovietska vláda Židovskú autonómnu oblasť. Vtedajší Národný okruh sa stal autonómnou oblasťou a bola spustená masívna propagandistická kampaň, ktorej cieľom bolo do oblasti prilákať ešte viac Židov zo západu krajiny. Tá kombinovala socializmus a sionizmus tak, že nový kraj opisovala ako bezchybný svet. Rusi sa však pokúšali prisťahovalých Židov postupne asimilovať, napr. tým, že namiesto hebrejskej abecedy pre jidiš začali používať cyriliku.

Celý plán „nového Siónu“ začal upadať v polovici 30. rokov, keď si Stalin začal myslieť, že ho začínajú prisťahovalci ohrozovať. Uzavrel školy vyučujúce na jidiš. Po vojne sa celý projekt zosypal úplne. Posledným oživením bola idea celú oblasť vyhradiť pre židovských utečencov z Európy. V tom čase tu žilo aj Židov najviac – až tretina všetkého obyvateľstva.

Po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991 veľká časť Židov emigrovala do Nemecka a do Izraela. Z dôvodu emigrácie a asimilácie klesol počet židov v súčasnosti na iba 1,0 %. 

POHĽADNICE / OBÁLKY

Pohľadnicu mi pripravil a odoslal zbereteľ Eugen. Prišla cca do mesiaca. 

CESTA POHĽADNICE / OBÁLKY: vzdušná vzdialenosť Birobidžan (Židovská autonómna oblasť, Rusko) - Oravská Lesná (Slovensko) -  7 398 km 

KONGO 

Konžská republika, franc. République du Congo, (1970 – 1992: Konžská ľudová republika), je štát v rovníkovej Afrike. Hraničí so Stredoafrickou republikou a Kamerunom na severe, s Gabonom na západe a na juhu a východe s Konžskou demokratickou republikou. 

Rozloha krajiny je 342 000 km², počet obyvateľov 4 954 674 (odhad 2018). Hlavné mesto Brazzaville je zároveň najväčším mestom krajiny, počet obyvateľov 2 553 000 (r. 2022). 

POHĽADNICE / OBÁLKY

Pohľadnicu mi odoslala cestovateľka Alena pri svojej návšteve Konga v roku 2018. Dostal som ju cca za mesiac.

CESTA POHĽADNICE / OBÁLKY: vzdušná vzdialenosť Brazzaville (Kongo) - Oravská Lesná (Slovensko) -  5 976 km 

ADRESA POŠTOVÉHO ÚRADU:

Direction générale

Société des postes et de l'épargne du Congo (SOPECO)

BP 39

Brazzaville

République du Congo

ARGENTÍNA 

Argentínska republika (špan. República Argentina), je štát na juhu Južnej Ameriky s 4 984 km dlhým pobrežím Atlantiku. Na severe hraničí s Bolíviou (832 km) a Paraguajom (1 880 km), na východe s Brazíliou (1 224 km) a Uruguajom (579 km) a na západe s Čile (5 150 km). Meno krajiny je odvodené z latinského argentum – striebro, pretože keď sa prví Európania, stroskotanci z nevydarenej expedície vedenej Juanom Diazom de Solis, stretli s domorodými obyvateľmi, dostali od nich do daru predmety vyrobené zo striebra.

Okolo roku 1480 obsadili rozsiahle časti Inkovia. V roku 1516 pristáli pri ústí La Platy Španieli. Najskôr patrilo územie Argentíny k španielskemu miestokráľovstvu Peru. Od roku 1536 Španieli kolonizovali územie a pôvodných obyvateľov Arakuáncov a Patagóncov takmer vyhubili.

V roku 1776 bolo zriadené Laplatské miestokráľovstvo, ktoré zahŕňalo územie Argentíny, Bolívie, Paraguaja a Uruguaja. V roku 1810 bol zosadený vicekráľ. V roku 1816 bola vyhlásená nezávislosť Spojených laplatských provincií, tak vznikol za diktatúry Juana Manuela de Rosas jednotný štát. V roku 1819 sa Argentína stala federatívnym štátom. V roku 1880 bola pričlenená Patagónia.

Celková rozloha krajiny je 2 780 400 km² a žije tu 44 494 502 obyvateľov (odhad 2018). Hlavné mesto je Buenos Aires, počet obyvateľov 3 063 728 (r. 2017). 

POHĽADNICE / OBÁLKY

CESTA POHĽADNICE / OBÁLKY: vzdušná vzdialenosť Bahia Blanca (Argentína) - Oravská Lesná (Slovensko) -  12 180 km 

ADRESA POŠTOVÉHO ÚRADU:

Apartado Respuestas Postales Pagadas N° 286

Correo Central

C1000ZAA Capital Federal

Argentina

BELGICKO 

Belgické kráľovstvo (holandsky: Koninkrijk België; francúzsky: Royaume de Belgique; nemecky: Königreich Belgien), je štát v západnej Európe. Hraničí s Holandskom, Nemeckom, Luxemburskom a Francúzskom. Má 11 358 357 obyvateľov (sčítanie 2018) a rozlohu 30 528 km².

Kultúrne a jazykovo sa nachádza medzi germánskou a románskou Európou. Rozpráva sa tu dvoma hlavnými rečami: holandsky – niekedy neoficiálne nazývaná flámčina – najmä na severe a francúzsky vo Valónsku. Hlavné mesto Brusel je oficiálne dvojjazyčné, aj keď väčšina jeho obyvateľov hovorí po francúzsky. 

Belgicko sa stalo zakladajúcim členom Európskej únie, pričom na jeho území sídlia mnohé jej orgány. Je sídlom aj pre iné medzinárodné organizácie, napríklad NATO. 

POHĽADNICE / OBÁLKY

CESTA POHĽADNICE / OBÁLKY: vzdušná vzdialenosť Gent (Belgicko) - Oravská Lesná (Slovensko) -  1 114 km 

ADRESA POŠTOVÉHO ÚRADU: