POŠTOVÝ SVET

štvrtok 17. marca 2022

HONDURAS

Honduras, dlhý tvar Honduraská republika (špan. República de Honduras) je štát na severe Strednej Ameriky, hraničiaci na západe s Guatemalou, na juhozápade so Salvádorom, na juhovýchode s Nikaraguou, na juhu s Tichým oceánom, na severe s Honduraským zálivom a Karibským morom. Hondurasu patria aj súostrovia Islas del Cisne a Cochinos a súostrovie Islas de la Bahía, ktorého najväčšie ostrovy sú Utila, Roatán a Guanaja. Rozloha 112 492 km², počet obyvateľov 9 587 522 (rok 2018), hlavné mesto Tegucigalpa (1 276 738 obyvateľov, r. 2020).

Viac ako 65% územia krajiny je hornatých, s priemernou nadmorskou výškou 1 000 m n. m. Morfologicky pozostáva krajina z troch typov: rovinatého severu pri karibskom pobreží, roviny na juhu pri tichomorskom pobreží a hornatého stredu krajiny.

V Hondurase sa nachádzajú viaceré typy ekosystémov, najmä tropický dažďový les, hmlový les, zmiešané lesy, savany (najmä na juhu krajiny) a krovinaté lesy (vo vnútrozemí).

Archeologické nálezy dokazujú, že v rokoch 150 – 900 po Kr. v lokalite Copán na západe krajiny žili Mayovia. Pobrežie Hondurasu objavil pre Európanov v roku 1502 Krištof Kolumbus počas svoje štvrtej a poslednej výpravy. Kolonizáciu územia Hondurasu začal organizovať Hernán Cortés. Nezávislosť na španielskej korune vyhlásil miestny snem so sídlom v meste Comayagua 28. septembra 1821. Neskôr sa Honduras stal súčasťou mexickej ríše pod vládou Agustína de Iturbide, kde zotrval až do vzniku Stredoamerickej federatívnej republiky v roku 1823. Honduras sa od Stredoamerickej federatívnej republiky oddelil v októbri 1838.

90% obyvateľstva tvoria mestici (potomkovia Európanov a Indiánov). 7% obyvateľstva sú pôvodní Indiáni a približne 2% sú potomkami otrokov alebo utečencov afrického pôvodu. Tradičným vývozným artiklom sú banány a káva. Hlavným dovozným artiklom je ropa.

POHĽADNICE / OBÁLKY