PAPUA NOVÁ GUINEA

Nezávislý štát Papua-Nová Guinea (angl. Independent State of Papua New Guinea, Tok Pisin: Independen Stet bilong Papua Niugini, Hiri Motu: Independen Stet bilong Papua Niu Gini) je prímorský štát v Oceánii. Susedí s Indonéziou (pozemná hranica) a so Šalamúnovými ostrovmi (cez morský prieliv pri ostrove Bougainville).  Má viac ako 8 miliónov obyvateľov (odhad 2016) a rozlohu 462 840 km². Hlavným mestom je Port Moresby s 383 000 obyvateľmi (odhad 2020).

Ako prví Európania sa do oblasti okolo ostrova Nová Guinea dostali v roku 1512 španielski a portugalskí moreplavci. Východnú časť ostrova si v roku 1884 rozdelili Spojené kráľovstvo (juhovýchodnú časť) a Nemecké cisárstvo (severovýchodnú časť). Britská časť, nazývaná teritórium Papua, sa roku 1901 stala súčasťou Austrálskeho zväzu. Nemecká kolónia Nemecká Nová Guinea bola v roku 1920 zverená ako mandátne územie Spoločnosti národov pod názvom teritórium Nová Guinea do austrálskej správy. V roku 1949 Austrália spojila obe teritória (Papua a Nová Guinea) do jedného celku, zvaného teritórium Papua-Nová Guinea. V roku 1972 tu prebehli prvé všeobecné voľby a v decembri 1973 jej Austrália poskytla vnútornú samosprávu. 16. septembra 1975 bola vyhlásená nezávislosť krajiny. V rokoch 1989 – 1995 prebiehal boj medzi vládou a secesionistickým hnutím na ostrove Bougainville.

Osemdesiat percent rozlohy krajiny leží na ostrove Nová Guinea. Ostatných 20 % zaberá asi 600 ďalších ostrovov. Tieto ostrovy sú vulkanického i pevninského pôvodu. Vulkanický pôvod má Bismarckovo súostrovie: (Nová Británia, Nové Írsko, Nový Hanover, ostrovy Admirality), Bougainville a menšie ostrovy v Bismarckovom mori a Pacifiku. Pevninského pôvodu sú napr. ostrovy D'Entrecasteaux, Louisiady, Trobriand a Woodlark.

Územie je hornaté, na juhozápade a sčasti na severe hlavného ostrova sa rozkladajú nížiny.

Tunajšia flóra je veľmi rozmanitá. V tropických dažďových lesoch rastie veľa druhov paliem, eukalyptov, stromových papradí a rastlín z čeľade myrtovitých. Porast pobrežných oblastí tvoria mangrovník a močiare. Vo vyšších nadmorských výškach rastie veľa ihličnanov, napr. cédre a araukárie.

Na Novej Guiney žije mnoho zaujímavých živočíchov. Domov tu má ježura, krokodíly, korytnačky, hady, veľké množstvo vtákov (rajky, kazuáre) a desať druhov stromových kengúr.

Navzdory rozsiahlemu nerastnému bohatstvu sa viac ako 80 % obyvateľstva živí poľnohospodárstvom. 

Obyvateľstvo Papuy-Novej Guiney tvoria Papuánci, Melanézania, Polynézania a Mikronézania. Takmer 1 000 kmeňov pôvodných obyvateľov hovorí viac ako 740 jazykmi. U niektorých kmeňov sa hlboko do 20. storočia praktikoval rituálny kanibalizmus. 

POHĽADNICE / OBÁLKY

CESTA POHĽADNICE / OBÁLKY: vzdušná vzdialenosť Port Moresby (Papua Nová Guinea) - Oravská Lesná (Slovensko) -  13 494 km

Autonómne územie Bougainville (predtým používaný názov Severné Šalamúnove ostrovy) je autonómne územie štátu Papua Nová Guinea. Tvoria ho predovšetkým ostrovy Bougainville a Buka, ktoré geograficky patria do súostrovia Šalamúnových ostrovov, ale politicky nespadajú do rovnomenného štátu, ale k Papui Novej Guinei. 

Od vyhlásenia nezávislosti Papui Novej Guinei prešli tieto ostrovy búrlivým vývojom a pokusom od odtrhnutia od štátu. V súčasnej dobe je ostrovom poskytnutá široká autonómia a od 23. novembra do 7. decembra 2019 tu prebiehalo referendum o vyhlásení samostatnosti. Obyvatelia územia v ňom drvivou väčšinou rozhodli o tom, že si želajú nezávislosť. Výsledok referenda je pre parlament Papuy Novej Guiney nezáväzný a konečné rozhodnutie závisí od rokovania parlamentu.

CESTA POHĽADNICE / OBÁLKY: vzdušná vzdialenosť Buka (Autonómne územie Bougainville, Papua Nová Guinea) - Oravská Lesná (Slovensko) -  13 686 km 

ADRESA POŠTOVÉHO ÚRADU:

Post PNG - Head Office

P.O. Box 2

Boroko

National Capital District

Papua New Guinea