RUSKO - ALTAJSKÁ REPUBLIKA

Altajsko, Altajská republika, Респу́блика Алта́й) je republika v Sibírskom federálnom okruhu Ruskej federácie. Má rozlohu 92 600 km² a žije tu približne 206 000 obyvateľov (r. 2010). Vrámci Ruska susedí s Kemerovskou oblasťou (na severe), Chakaskou republikou (severovýchod), Tuvianskou republikou (na východe) a Altajským krajom (na východe a severovýchode). Na juhu susedí z Mongólskom, Čínou a Kazachstanom. Hlavné a zároveň najväčšie mesto je Gorno-Altajsk (60 800 obyvateľov, odhad r. 2013). 

Región bol osídlený už v dávnych dobách, čomu nasvedčujú mnohé nájdené artefakty, napr. v Denisovovej jaskyni, alebo petroglyfy v Kalbak-Taš.  Človek tu teda žil v dobách ranného i neskorého paleolitu. Územie postupne dobyli Skýti, Sarmati, Húni, Turci, Kyrgyzi, Mongoli, Číňania. Začiatkom 13. storočia bol Altaj súčasťou Džingischánovej Mongolskej ríše a po jej rozpade súčasťou rôznych feudálnych mocností. V roku 1755 sa Altajsko stalo súčasťou cárskeho Ruska. Predchodkyňou Altajskej republiky bola Ojrotská autonómna oblasť (Ойротская автономная область), vytvorená v rámci Altajského kraja 1. júna 1922. Od 7. januára 1948 niesla názov Horská-Altajská autonómna oblasť (Горно-Алтайская автономная область). V októbri 1990 bola povýšená na autonómnu republiku a 3. júna 1991 vyčlenená z Altajského kraja a ako republika podriadená priamo Ruskej federácii. Od roku 1993 nesie súčasný názov. 

Štátne zriadenie: Rusko - federatívna poloprezidentská republika, Altajská republika - parlamentná republika. Najvyšším orgánom zákonodarnej moci je Národný parlament "El-kurultaj".

Oficiálna mena: 1 ruský rubeľ (RUB) / 100 kopejok 

ZNÁMKOVÁ TVORBA

V Altajskej republike sa používajú známky Ruskej federácie. Tie prvé boli vydané v roku 1857 a zobrazovali štátny znak s dvojhlavým orlom, bez názvu ríše. Ďalšia poštová história Ruska po revolúcii v roku 1917 bola veľmi komplikovaná. Viacero republík a regiónov začalo vydávať vlastné známky. V období od roku 1923 do roku 1991 boli vydávané poštové známky ZSSR. Mali nápis Почта СССР. Námety sovietskych známok do značnej miery prezentovali dejiny, politiku, ekonomiku a kultúru prvého socialistického štátu sveta. Od roku 1992 známky s nápismi Россия a aj Rossija v latinke. Od roku 1993 vydáva Altajsko aj nelegálne známky, takzvané "popolušky" (z ang. Cinderellas), nápis Altai, Altaj alebo Altay. Medzinárodná poštová únia a ani filatelisti ich neuznávajú, nie je možné ich používať v poštovom styku mimo daného regiónu.

POHĽADNICE / OBÁLKY

Pohľadnica z Altaja má pre mňa špecifický význam. Túto krásnu republiku som navštívil s priateľmi v roku 2010. Sám som si ju však vtedy nestihol poslať. Táto umelecká pohľadnica zobrazuje maľbu Grigorija Ivanoviča Gurkina (1870-1937) - Jazero horských duchov (r. 1910). Obraz o rozmeroch 74,5 cm x 105 cm je vystavený v Národnom múzeu Altajskej republiky v meste Gorno-Altajsk. Zaujímavosťou je, že pohľadnica bola odoslaná doporučene, čo je pri pohľadniciach veľmi zriedkavé.

ZNÁMKA

Poštovú známku „Рязанский Кремль“ (Riazaňský kremeľ, kláštorný komplex v meste Riazaň, vybudovaný v 12. až 15. storočí) s nominálnou hodnotou 0,25 RUB vydalo Rusko spolu s 11 ďalšími známkami 1. októbra 2009 v sérii Kremle - samolepiace známky.

CESTA POHĽADNICE: vzdušná vzdialenosť Gorno Altajsk (Altajská republika) - Oravská Lesná (Slovensko) - 4 560 km 

Pohľadnicu mi poslala Natalia, ktorá pochádza z Altaja, dňa 14.6.2016. Dostal som ju expresne za 1 týždeň.

ZAUJÍMAVOSTI O ALTAJSKEJ REPUBLIKE

• Pohorie Altaj bolo v r. 1998 zaradené do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO ako región reprezentujúci kompletné výškové pásma vegetácie od stepi, lesostepi, subalpínskej a alpínskej vegetácie a ako miesto výskytu ohrozených cicavcov snežného leoparda a ovce argali.
• Za jedno z najväčších prírodných bohatstiev regiónu sú považované vodné zdroje. Obrovské zásoby vody sa nachádzajú v mohutných riekach, horských jazerách a ľadovcoch. Nachádza sa tu asi 7 000 jazier, z toho najväčšie - Telecké jazero má rozlohu 223 km² a hĺbkou 325 m sa radí k najhlbším jazerám na svete. 
• Na počesť pohoria Altaj (Zlatých hôr) bola pomenovaná planétka č. 2232 Altaj s priemerom 53 km, objavená astronómkou Krymského astrofyzikálneho observatória B. A. Burnashevou v r. 1969.
• Na jar v r. 2003 sa podarilo ruským archeológom odkryť v Koš-Agačskom rajóne na náhornej planine Ukok zachovalé telo dievčiny. Pomenovali ju “Altajská princezná” a jej vek je odhadovaný na 25 tisíc rokov. Nález sa zaradil medzi najzaujímavejšie archeologické nálezy 20. storočia. 
• Na jeseň toho istého roku otriaslo Koš-Agačským rajónom silné zemterasenie o sile 7,5 stupňa. Bolo poškodených asi 1200 domov, čím prišlo o strechu nad hlavou asi 7000 ľudí. Zaujímavosťou je, že nikto neprišiel o život. Miestni obyvatelia veria, že zemetrasenie zapríčinila nahnevaná “Altajská princezná”. 
• V roku 1904 vzniklo na Altaji nové náboženstvo, tzv. Burchanizmus, založené na princípoch budhizmu, šamanizmu, úcty k prírode a posvätnému vrchu Belucha (najvyšší vrch pohoria Altaj, 4505 m). Podľa nasledovníkov burchanizmu sa pozemské a vesmírne sily spájajú práve pod vrchom Belucha a oblasť Altaja je miestom pokoja a mieru na Zemi.