POBREŽIE SLONOVINY

Pobrežie Slonoviny (fr. Côte d’Ivoire [kotdivuár]), dlhý tvar Republika Pobrežia Slonoviny, je štát v Afrike. Nachádza sa v západnej Afrike na pobreží Guinejského zálivu. S krajinou susedí Burkina Faso, Ghana, Guinea, Libéria a Mali.

V roku 1460 sem dorazili Portugalci. Krajina na rozdiel od susednej Ghany príliš netrpela obchodom s otrokmi. Pobrežie kontrolovali Francúzi, no do vnútrozemia začali prenikať až v druhej polovici 19. storočia a kontrolovať ho začali až na konci storočia. Francúzski prisťahovalci sa zamerali hlavne na pestovanie kávovníka, kakaovníkov a olejných paliem, ktorých plantáže vysádzali vo veľkom. Krajina získala nezávislosť od Francúzska v roku 1960. 

Oficiálnym hlavným mestom je od roku 1983 Yamoussoukro, napriek tomu zostáva Abidjan administratívnym, hospodárskym i kultúrnym centrom a väčšina krajín má svoje ambasády práve tam. Rozloha je 322 463 km², počet obyvateľov 31 500 000 (odhad 2024). 

POHĽADNICE / OBÁLKY

Pohľadnicu som dostal od miestneho, ktorý si privyrába odosielaním pohľadníc a obálok zberateľom (nápis na známke: Republiue de Côte d’Ivoire).

CESTA POHĽADNICE / OBÁLKY: vzdušná vzdialenosť Abidjan (Pobrežie Slonoviny) - Oravská Lesná (Slovensko) -  5 360 km 

ADRESA POŠTOVÉHO ÚRADU:

Centre Philatélique d'Abidjan

Direction de la Production

Poste de Côte d'Ivoire

01 B.P. 4056 Abidjan 01

Côte d'Ivoire

TONGA - Niuafo'ou

Niuafo'ou je najsevernejšie položený ostrov Tonžského kráľovstva. Nachádza sa v južnom Pacifiku medzi Fidži a Samoou, asi 570 km severne od hlavného ostrova Tongatapu. Ostrov má priemer približne 8 km. Na ostrove trvalo žije 431 obyvateľov (údaj z roku 2021).

Niuafo'ou je vulkanický ostrov, predstavuje vynorený vrchol masívneho bazaltového štítového vulkánu, ktorý je ukončený kalderou. Vulkán je stále aktívny, posledná erupcia sa odohrala v roku 1985. Kaldera je čiastočne zaliata vodou, čím vytvára dve jazerá. Väčšie jazero Vai Lahi má priemer 4 km a najväčšiu hĺbku 83 m. Nachádzajú sa v ňom aj tri menšie ostrovčeky. Brehy jazera, ako aj východná a západná časť ostrova sú husto zalesnené.

Ostrov leží bokom od hlavnej vulkanickej reťaze Tongy, no napriek tomu je pomerne aktívny, len za posledných 200 rokov bolo zaznamenaných 10 erupcií. Niektoré z nich si vyžiadali aj obete na životoch a počas výbuchu v roku 1946 bolo obyvateľstvo podľa nariadenia vlády kompletne evakuované. Obyvatelia (aj keď nie všetci) sa na ostrov vrátili až v roku 1958.

Začiatkom 20. storočia začali filatelisti vyhľadávať poštové pečiatky z Niuafo'ou. Keďže Niuafo'ou nemalo hlbokomorský prístav, kde by mohli lode bezpečne zakotviť, poštové zásielky sa prijímali prostredníctvom takzvaného systému „Tin Can Mail“, kedy sa pošta hádzala cez palubu v plechovkách od sušienok a vyberali ju miestni plavci. Na doplávanie pošty Tongania prijali tradičnú rybársku techniku ​​​​používania vztlakovej tyče nazývanej fau, ktorou doplávali s plechovkou od sušienok alebo petroleja k hosťujúcim lodiam. S použitím tyče na podporu mohlo plávanie trvať niekoľko hodín. Po tom, čo v roku 1931 žralok zabil tonžského plavca, bolo plávanie zakázané a museli sa používať kanoe. 

Tonga vydáva známky pre Niuafoʻou od roku 1983.

POHĽADNICE / OBÁLKY

Známky pre Niuafoʻou si kúpite na hlavnej pošte v hlavnom meste v Nuku’alofa, kde Vám aj ich aj orazia pečiatkou Niuafoʻou. Ja som túto obálku dostal od zberateľky a cestovateľky, ktorá tam práve bola. Ale poslala mi ju v obálke z Nového Zélandu. 

CESTA POHĽADNICE / OBÁLKY: vzdušná vzdialenosť Niuafo'ou (Tonga) - Oravská Lesná (Slovensko) -  16 030 km 

ADRESA POŠTOVÉHO ÚRADU:

Tonga Postal Service

Tonga Philatelic Bureau

PO Box 164

Nuku'alofa

Kingdom of Tonga

TONGA 

Tonga, dlhý tvar Tongské kráľovstvo (ang. Kingdom of Tonga, tong. Puleʻanga Fakatuʻi ʻo Tonga) je štát v Austrálii a Oceánii, rozkladajúci sa na súostroví Tonga v južnom Tichom oceáne, cca na 1/3 cesty medzi Novým Zélandom a Havajom. Súostrovie sa tiahne v severojužne orientovanom páse dlhom asi 800 km. Zahŕňa 169 ostrovov a ostrovčekov, z toho 36 obývaných. Celková rozloha je 748 km², počet obyvateľov 100 209 (r. 2021). Najväčším ostrovom je ostrov Tongatapu veľký 257 km², hlavné mesto je Nuku'alofa.

Tonga, od 1900 do roku 1970 britský protektorát, je konštitučná monarchia s 31 členným zákonodarným zhromaždením. Základom tunajšej ústavy je ústava z roku 1875. Predchodcovia polynézskych obyvateľov Tongy priplávali zo Samoy a osídlili asi pred 1 000 rokmi niekoľko z približne 200 korálových ostrovov, z ktorých sa Tonga skladá. Ostrov Tonga objavili v roku 1616 ako prví Európania holandskí moreplavci. Britský námorník James Cook, ktorý tu pristál v roku 1773, pomenoval tieto ostrovy v roku 1777 Ostrovy priateľstva.

Tonga sa svojho času preslávila názvom internetovej domény, ktorá odpovedá anglickému slovíčku to. Adresy webových stránok začínajúce welcome.to, go.to, switch.to, come.to, fly.to, listen.to, jump.to, surf.to, talk.to, travel.to a pod. sú dodnes obľúbené. V našom prostredí si pamätáme stránku uloz.to.

V Tonžskej republike je ako v jednej z mála povolené potápanie s veľrybami, čo by malo prilákať turistov a presvedčiť vládu, že príjmy z turizmu budú väčšie ako príjmy z obnovenia lovu veľrýb, o ktorom sa momentálne rozhoduje.

V Tonge na ostrove Vava´u (na vŕšku nad Neiafu) sa nachádzajú dva betónové pylóny, vybudované slovenským astronómom Milanom Rastislavom Štefánikom. Zostrojil ich v apríli 1911 ako statív pre svoje vedecké prístroje. Významný vedecký úspech dosiahol Štefánik pozorovaním zatmenia Slnka 29. apríla 1911.

Pylóny „objavila“ v roku 1994 slovenská výprava vedená Františkom Kelem. Je na nich vyryté Štefánikovo meno, dátum zatmenia a v domorodom jazyku nápis „Smrť Slnka“ (ako domáci označujú zatmenie).

POHĽADNICE / OBÁLKY

Pohľadnicu zo súostrovia Tonga som dostal od zberateľky a cestovateľky z Číny, ktorá tam práve cestovala. Dostal som ju cca za mesiac. 

Prvé známky boli vydané v roku 1886, v roku 1963 vydala Tonga prvé samolepiace známky na svete. Známky mali kruhový tvar a boli vytlačené na reliéfnom papieri s pozlátenou fóliou. Následné filatelistické emisie používali iné netradičné vzory – vrátane známok v tvare srdca, vtákov a ovocia. Tonga pokračovala vo vydávaní samolepiacich známok vytlačených na papieri, postupne sa stali veľmi obľúbenými u filatelistov po celom svete (nápis: Kingdom of Tonga).

CESTA POHĽADNICE / OBÁLKY: vzdušná vzdialenosť Nuku'alofa (Tonga) - Oravská Lesná (Slovensko) -  16 630 km 

ADRESA POŠTOVÉHO ÚRADU:

Tonga Postal Service

Tonga Philatelic Bureau

PO Box 164

Nuku'alofa

Kingdom of Tonga 

CURAÇAO 

Curaçao (hol. Land Curaçao) je ostrov pri pobreží Venezuely, jedna z krajín Holandského kráľovstva. Spolu s ostrovmi Aruba a Bonaire tvorí tzv. ABC ostrovy Záveterných ostrovov a je súčasťou Malých Antíl. Hoci sa tu bežne hovorí papiamentom, po anglicky a španielsky, úradným jazykom je holandčina. Rozloha je 444 km² a žije tu 158 986 obyvateľov (odhad 2016). Hlavným mestom je Willemstad.

Ostrov je známy svojimi rezerváciami, kde sú k videniu jedny z najväčších kaktusov na svete (kadushi), najrozličnejšie druhy živočíchov - žaby, vtáky, nejedovaté hady a jašterice. Urbanizmus Antíl a Curaçao je taký preslávený, že sa niektoré miesta dostali i na listinu svetových chránených pamiatok UNESCO. Vo Willemstade sa dá vidieť starý, drevený pontónový most, alebo jedna z najstarších synagóg na americkom kontinente. Zachované stavby sú zmesou z počiatku 18. storočia.

Prví Európania, ktorí videli ostrov, patrili k posádke španielskej výpravy vedenej Alonsom de Ojeda v roku 1499. Arawakov (miestnych Indiánov) zdecimovali choroby ako kiahne a osýpky zavedené Španielmi. Ostrov obsadili Holanďania v roku 1634. Holandská západoindická spoločnosť založila hlavné mesto Willemstad na brehu zátoky nazvanej Schottegat. Curaçao bolo v tom čase na okraji záujmu, pretože na ňom nebolo mnoho vecí, o ktoré sa kolonisti zaujímali. Nielenže na ňom nebolo žiadne zlato, ale ani dostatok potravín či vody. Ale prirodzený prístav Willemstad sa ukázal byť ideálnym miestom pre obchod. Obchod a plavba - ale aj pirátstvo - sa stali na Curaçao najdôležitejšími ekonomickými činnosťami. Navyše Curaçao začal zohrávať kľúčové postavenie v atlantickom obchode s otrokmi. Holandská západoindická spoločnosť urobila v roku 1662 z ostrova centrum pre obchodovanie s otrokmi. Holandskí veľkoobchodníci priviedli otrokov z Afriky do obchodnej oblasti nazývanej Asiento. Odtiaľ boli otroci predávaní a naloďovaní do rôznych cieľov v južnej Amerike a Karibiku.

Od júna 2000 do apríla 2005 mal každý ostrov Holandských Antíl svoje referendum o ďalšom politickom smerovaní. Obyvatelia vyberali jednu zo štyroch možností:

- tesné väzby s Holandskom

- zostať v spoločenstve Holandských Antíl

- samospráva ako krajina vnútri Holandského kráľovstva (samostatný ostrov v rámci Hol. kráľovstva)

- nezávislosť (plná štátna nezávislosť)

Dňa 26. novembra 2005 sa konala konferencia medzi vládami Holandska, Aruby, Holandských Antil, a každého nástupníckeho ostrova v Holandských Antilách. Záverečná reč uvádzala, že sa vytvorí samospráva pre Curaçao a Sint Maarten (podobná Arube), plus nový stav pre Bonaire, Saba, a Sint Eustatius (tesné zväzky s Holandskom) a nadobudnú platnosť 1. júla 2007.

V roku 2008 sa na základe predchádzajúceho referenda rozpúšťajú Holandské Antily na jednotlivé ostrovy. Po Arube aj Curaçao získa plne autonómny štatút a má vlastnú vlajku, znak, vládu a samosprávu vo všetkých otázkach okrem zahraničnej politiky a obrany, ktoré zostávajú v kompetencii Holandska. Curaçao má právo vyhlásiť referendum s otázkou o úplnej nezávislosti od Holandska, ak bude chcieť. 

POHĽADNICE / OBÁLKY

Pohľadnicu mi odoslal Richard, ktorý býva priamo na ostrove Curaçao. Prišla mi za necelý mesiac.

CESTA POHĽADNICE / OBÁLKY: vzdušná vzdialenosť Willemstad (Curaçao) - Oravská Lesná (Slovensko) -  8 854 km 

ADRESA POŠTOVÉHO ÚRADU:

Cpost Groot Kwartier

32 Schottegatweg Noord

Willemstad

Curaçao

RUSKO - ŽIDOVSKÁ AUTONÓMNA OBLASŤ 

Židovská autonómna oblasť (po rusky Еврейская автономная область, Jevrejskaja avtonomnaja oblasť; v jidiš ייִדישע אױטאָנאָמע געגנט, Jidiša ojtonome gegnt) je federálny subjekt Ruskej federácie a jej jedinou autonómnou oblasťou. Nachádza sa na Ďalekom východe pri hranici s Čínou. Má rozlohu 36 000 km² a žije v nej 180 000 obyvateľov. Hlavným mestom je Birobidžan, ktorý leží na rieke Bira.

V roku 1928 vznikol Židovský národný okruh. Bol to výsledok Leninovej politiky, keď mal mať každý národ na území ZSSR svoju vlastnú autonómnu socialistickú jednotku. Pretože v Sovietskom zväze žili aj Židia, ktorí boli hlboko veriaci, bolo rozhodnuté, že sa vytvorí niečo ako Sovietsky Sión, miesto, kde bude vybudovaný socialistický židovský svet. Náboženské cítenie mala nahradiť proletárska literatúra a viera v komunizmus. Za jazyk novej autonómnej republiky bol zvolený jidiš, hebrejčina bola zavrhnutá z náboženských dôvodov.

Židovský národný okruh sa mal stať za Stalinovej vlády protikladom k novo vytváranému židovskému štátu v Palestíne. Propaganda ukazovala okolie Birobidžanu ako nový raj. Bolo to tak účinné, že oblasť bola osídlená nielen Židmi zo Sovietskeho zväzu, ale dokonca aj niektorými zo zahraničia.

Aj napriek všetkým ťažkostiam Židia na prelome 20. a 30. rokov do Birobidžanu prišli a dňa 7. mája 1934 zriadila sovietska vláda Židovskú autonómnu oblasť. Vtedajší Národný okruh sa stal autonómnou oblasťou a bola spustená masívna propagandistická kampaň, ktorej cieľom bolo do oblasti prilákať ešte viac Židov zo západu krajiny. Tá kombinovala socializmus a sionizmus tak, že nový kraj opisovala ako bezchybný svet. Rusi sa však pokúšali prisťahovalých Židov postupne asimilovať, napr. tým, že namiesto hebrejskej abecedy pre jidiš začali používať cyriliku.

Celý plán „nového Siónu“ začal upadať v polovici 30. rokov, keď si Stalin začal myslieť, že ho začínajú prisťahovalci ohrozovať. Uzavrel školy vyučujúce na jidiš. Po vojne sa celý projekt zosypal úplne. Posledným oživením bola idea celú oblasť vyhradiť pre židovských utečencov z Európy. V tom čase tu žilo aj Židov najviac – až tretina všetkého obyvateľstva.

Po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991 veľká časť Židov emigrovala do Nemecka a do Izraela. Z dôvodu emigrácie a asimilácie klesol počet židov v súčasnosti na iba 1,0 %. 

POHĽADNICE / OBÁLKY

Pohľadnicu mi pripravil a odoslal zbereteľ Eugen. Prišla cca do mesiaca. 

CESTA POHĽADNICE / OBÁLKY: vzdušná vzdialenosť Birobidžan (Židovská autonómna oblasť, Rusko) - Oravská Lesná (Slovensko) -  7 398 km